Vitajte

            


 



Podrobnú ponuku podujatí Novohradského osvetového strediska nájdete v rubrike - aktuálny program




Majster Tibor Kobliček

výrobca ľudových hudobných nástrojov
z Cinobane - Turíčiek

Majster Tibor Kobliček oslávi v tomto roku životné jubileum - 70 rokov. Patrí k najvýznamnejším tvorcom ľudových hudobných nástrojov, je interpretom ľudovej slovenskej hudobnej kultúry a amatérskym výtvarníkom.

Tibor Kobliček sa narodil v Turíčkach, okr. Poltár, kde aj doteraz žije a tvorí. Prevažnú časť svojho života pracoval v Sklárňach v Poltári ako propagačný výtvarník, a aj prvé ocenenia, ktoré získal boli za výtvarnú tvorbu – v r. 1969 na Výtvarnej Dubnici, v r. 1975 si už odnáša z tejto súťaže Hlavnú cenu a v tom istom roku vystavuje svoje diela v rámci Medzinárodného festivalu ZUČ v Liberci, Gorlitzi a Boleslawi. Je členom okresného štúdia AVT pri Novohradskom osvetovom stredisku v Lučenci. Rovnako významná je i tá časť jeho tvorby, ktorou nadväzuje na tradičné ľudové artefakty z kože, kostí, dreva, rohoviny a kovu. Výrobe úžitkových predmetov sa však venuje len okrajovo.

Od r. roku 1975 sa intenzívne venuje výrobe ľudových hudobných nástrojov a v tejto oblasti dosiahol aj najvýznamnejšie výsledky a ocenenia. Majster Kobliček vyrába fujary, gajdy, gajdice, ninery, husličky, basičky, píšťalky, palice, drumble, rohy, trúby, rapkáče, trombity. Produkuje nové hudobné nástroje, a to najmä s historickými parametrami, ako tomu bolo v prípade filmu amerického filmu Dračie srdce. T. Kobliček je aj výborným interpretom ľudovej hudobnej kultúry. Veľké množstvo jeho nahrávok sa nachádza v archívoch STV aj v SRo, nahrával aj na zvukové nosiče v rámci nahrávok folklórnych kolektívov, ale aj samostatne. Dobré meno slovenskej ľudovej kultúry šíril a šíri aj v zahraničí, a to na rôznych folklórnych festivaloch, ako i na samostatných vystúpeniach, napr. vo Francúzsku, Taliansku, Rusku, Španielsku, Egypte, Anglicku. Na jeho precízne vyrobených hudobných nástrojoch hrajú mnohí amatérski i profesionálni hudobníci. Ľudové hudobné nástroje vyrobené majstrom Kobličkom sa nachádzajú na štyroch kontinentoch našej planéty, v múzeách, ale predovšetkým v súkromnom vlastníctve.

Ocenenia:

  • 1975 - Cena dr. Ladislava Lenga - Instrumentum excelles za fujaru na Folklórnych slávnostiach v Detve
  • 1977 – 2. miesto v súťaži sólistov v hre na ľudové hudobné nástroje na FF Východná
  • 1978 – Cena dr. Ladislava Lenga na FSP v Detve
  • 1980 – Cena Ladislava Lenga za kolekciu tradičných strunových nástrojov
  • 1981 – Diplom za účasť za kolekciu signálnych nástrojov
  • 1982 – Cena Ladislava Lenga za kolekcie píšťal a palíc
  • 1984 – Cena Ladislava Lenga za vysokú technickú úroveň kolekcie ľudových hudobných nástrojov
  • 1985 – Cena Ladislava Lenga na FSP v Detve za zvládnutie výroby podpolianskych píšťal
  • 1987 – Cena dr. Ladislava Lenga v súťaži interpretov ľudovej hudobnej kultúry - fujaristi
  • 1988 – Pamätná strieborná medaila FSP v Detve

Význam tvorby T. Koblička zhodnotili mnohí známi folkloristi a muzikológovia:

„Ovláda všetky známe ľudové výtvarné techniky a postupy. Umelecky spracováva a zdobí kožu, mosadz, rohovinu, kosti, drevo. O každom nástroji, jeho výrobe si vedie presnú evidenciu. Zapisuje si postup, rozmer, použité nástroje. Z poznámok a ich vyhodnotení vyvodzuje závery platné pre ďalšiu výrobu, pri ďalšom nástroji. Precizuje ho, zdokonaľuje tvar, vzhľad, upravuje výzdobu, ladenie.“
(I. Zuskinová: listovka k výstave na FF Východná v r. 1996)

„... Kobličkova dielňa má zvuk doma i vo svete oprávnene, je vzorom precíznej remeselnosti a mohla by byť aj obrazom prosperity...“
(A. Tomčiak: Ja som remeselník, kto je viac ? In: Národná osveta 1996, č. 16)

„Je zrejmé, že výtvarné hodnoty hudobných nástrojov boli u tradičných výrobcov vysoko cenené a získavajú si v tzv. obnovenej výrobnej tradícii súčasnosti stále dôležitejšie postavenie. Ide najmä o výrobu píšťal a fujár, ale tak je to aj pri iných nástrojoch, ak uvedieme napr. tvorbu Tibora Koblička...“
(O. Elschek: Slovenské ľudové píšťaly, Ba, Veda 1991)

„Cez umenie ľudu vníma svet okolo seba, učí sa sústavne poznávať jeho zákonitosti, vysoko si váži starých majstrov tohto umenia a do každého svojho diela vkladá pritom nielen odkaz minulých čias, ale aj srdce a um mimoriadne nadaného výtvarného umelca“.
(M. Šipka: listovka k výstave v Lučenci 1987)

Koncert pri príležitosti majstrovho životného jubilea

- fotografie z koncertu