|
Z autorovej tvorby
Modlitba pre Madonu
Kľaknem si pred kríž tvojho tela
a dotknem sa ho vyzývavou modlitbou.
Pred chvíľou ešte snehobiela
červenou krvou tečieš z mojich snov.
Zosmutnieš ako Madona,
donaha z tela hriechy odkrojíš.
Hlavu ti zložím do lona
a zaspím.
Odpočívaj v pokoji.
Čas umierajúcich kníh
Kedysi dávno,
na zabudnutej stránke mojej knihy
si stála nahá v ľudskom dave
a v chladnom svitaní tvoje bosé nohy
vypálili na chodník nový život.
Posledné písmená som ti vtedy zlízal z chodidiel,
aby som nezabudol.
O chvíľu svet zaliali do betónu
šumiacej spenenej morskej vody.
Dnes knihy mŕtvo ležia v nás.
V súmraku našich prianí
mosty starostlivo zapadli
za krvácajúce rieky
a jediná slaná cesta k včerajšku sa rozplynula
na nedočkavom jazyku.
Kým nájdem pre mňa napísanú knihu,
mnohé knižnice do tla vyhoria.
Nov
Je kalná noc a ty v prítmí slnečnice
mútiš hlavu neznámym.
Poskladaný zo slamy
spí klobúk pre tvoje spehavené líce.
Do bezradnosti hviezd hlasno čmáraš skice
vzbĺknutými ňadrami.
Každý, s kým sa zoznámiš,
už tuší dvojitý zázrak vlasatice.
Padá ti telo do obilného poľa:
rozčúlená z rozlúčenia nie si až taká ľahučká,
chytáš sa klasov vyzrnená z tiem.
Kdesi sú ostrovy zo sĺz, ktoré bolia –
z mŕtveho oka luny skĺzla požehnaná obrúčka:
zo zlatej slamky bude pevná zem.
|
