Člen klubu V.L.A.S.
Monika Račková

Je nielen dobrá autorka, ale vidí farebnejšie ako ostatní, pretože študuje výtvarníctvo. Jej báseň „Globálne rozhorčenie“ si „žije i žuje“ svojskú matériu uprostred hmýriacich sa ľudí. Monika je „sama na celé nebo“. Metaforické skratky, príbeh, obrazná výpoveď, sú pre ňu typické. Na 3. ročníku Benediktovej literárnej Prievidze (2009) v kategórii POÉZIA B nad 21 rokov získala: Čestné uznanie.

O sebe, no asi toľko..stále učím deti kresliť a maľovať v ZUŠ v Poltári, hrám na gitare a trochu spievam. Mám rada ľudí bohatých duchom, knihy, prírodu a jednoduché ľudské šťastie..a snažím sa pomáhať kde treba...

Z autorovej tvorby

xxx

..decentne vyšpliecham svoje myšlienky
..do smoly zalepím svoj názor
..prevtelím sa
..reinkarnujem
...odletím na naivnú planétu
..kde nemá prístup žiadny ľudský snehuliak

Búrka

..čierny vietor farbil stromy
...tancoval s princeznou
..rozmlátil všetky zvony
...o polnoci búchal päsťou
..ticho šepkajúc
...opil som sa
...zomieram

Chcelo sa mi pršať.
Chcelo sa mi naťahovať
ústa okolo celej zemegule.
A ukázať na biele oblaky
Tatier.
Myslela som na teba...
Občas sa stane,
že na podnebí
hviezda zostane,
to z voňavého chleba.
Myslím na teba...
Uvíjam si hniezda ako človek.

Človek sa skladá zo živého
tela a živej bicyklovej duše
a ešte srdca, vystrihnutého
zo stredu zošita.

Na zmrzline

S ľadovými kockami na bruchu
si niekto myslí,
že je všetko ľahšie.
Nafúkaní grázli
raz sfučia...
Dôležito sa šinú
na zmrzlinu
a hniezdia
v nachladnutých kreslách
so zadkami ako dom
s retiazkou ukradnutou
krave...
A všetko je
v ich očiach smiešne,
nepodstatné,
malé...

Všetci muži na palubu !
Ani ma nehne
www.
veď ja som iba kocka
sediaca v chladiacom boxe
a lížem zmrzlinu.