V rámci akcie „Otváranie studničiek na Turíce“ sme zorganizovali jednu peknú akciu. Prvým momentom pre nás ale bola návšteva pána Šarkana v škole a jeho úpenlivá výzva na obnovenie studničky pod Striebornou, ktorá už bola naozaj riadne zanedbaná. Keď sme dostali do rúk výzvu Novohradského osvetového strediska v Lučenci na zapojenie sa do projektu „Otváranie studničiek na Turíce“, viac sme neváhali.
No my sme okrem tejto studničky vyčistili ešte aj potôčik v malej hôrke. Bol úplne zanesený bahnom a rôznym odpadom, ktorý tam nahádzali ľudia žijúci v jeho okolí. Odniesli sme odtiaľ tri veľké vrecia odpadu, a to sme sa tam vrátili ešte trikrát. Stálo to zato. Vidieť, ako potôčik veselo žblnká, vidieť tú krásnu čistú vodu, je to dobrý pocit.
Z týchto akcií máme dobrý pocit. Pramení z toho, že sme pomohli dobrej veci. No máme z nich aj veľmi zlý pocit. Ten pramení z neúcty niektorých ľudí k prírode, prostrediu v ktorom žijeme. celý článok

PaedDr. Ľubica Machavová, ZŠsMŠ Cinobaňa

DEDIČSTVO NOVOHRADU

ZŠ pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou internátna Lučenec
Zodpovedný pedagóg: Kristína Kováčová
Autori: žiaci 6.R1 M.Boklačšuková, L.Kurillová, V.Chomisteková, A.Koza, M.Strhár, M.Králik, M.Paulenka, P.Táčik, M.Kýpeť, J.Gálik

Ľudová architektúra regiónu Novohradské podzámčie

Koncom minulého školského roku nás triedna učiteľka oboznámila s projektom , ktorý vyhlásilo NOS Dedičstvo Novohradu. Pozreli sme si práce z minulých ročníkov a potom sme sa rozhodli , že už ako šiestaci aj my budeme mapovať ľudovú architektúru v našom okolí. Poslali sme prihlášku do projektu a začali sme sa pripravovať.
Rozhodli sme sa, že preskúmame naše obce Halič a Stará Halič. Mali sme aj peniaze na cestovné, ktoré sme ako trieda získali zo zberu starého papiera a plastových fliaš. Na internete sme mali za úlohu zistiť ako chodia autobusové spoje do týchto obcí, koľko to bude stáť. Potom sme zisťovali cez internet na zemepise, čo je to ľudová architektúra. Toto sme našli:

Ľudová architektúra je prejav stavebnej činnosti s charakteristickými znakmi v určitej oblasti, stavaná zväčša svojpomocne. Presné vymedzenie tohto pojmu je však problematické a dosť relatívne.

Ľudová architektúra na Slovensku bola počas celých dejín odolná voči módnym slohovým vplyvom a primárnu úlohu zohrávala vždy funkcia. Zdobenie sa týkalo hlavne uličnej fasády a vstupov. V rámci urbanizmu sa domy líšili len málo a to práve ornamentálnym prejavom. Ľudová architektúra je silne naviazaná na prostredie, v ktorom vyrastá, hlavne materiálovo. Tvorí harmonický súzvuk s prírodou a poskytuje vynikajúce podmienky pre bývanie aj v porovnaní s novými domami. Nové nikdy samoúčelne nevytláčalo staré, overené stavebné postupy sa opakovali. Pekné príklady ľudovej architektúry môžeme nájsť v skanzemoch, hoci už nie v pôvodnom prostredí - klasickú ulicu tu nenájdeme.
Pri ľudovej architektúre bolo vždy najdôležitejšie praktické využitie . Žilo sa prevažne vonku a tak nebolo potrebné stavať veľké obytné budovy. Murované i zrubové konštrukcie ponúkali vysokú variabilitu v prípade potreby prístavieb alebo delenia priestorov priečkami.
Ľudová architektúra je charakteristická svojim prispôsobením sa prostrediu. Nikdy nebojovala s prírodou, ale stala sa jej súčasťou, na čo sa pri novostavbách dnes často zabúda. Bola stavaná z miestnych materiálov, ktoré boli ľahko dostupné a nepotrebovali dlhú a náročnú prepravu. Stavalo sa s ohľadom na poveternostné podmienky a využívala takmer všetky výhody, ktoré prostredie ponúkalo. Nikdy sa nerobili náročné terénne úpravy, terén sa vyrovnával vysokou podmurovkou z kameňa, ktorá bola využitá ako pivnica. Dom bol postavený priečne do svahu, aby neprekážal odtekajúcej dažďovej vode. Drevo, hlina i slama ako základné stavebné materiály majú dobré tepelnoizolačné vlastnosti a pomáhali tak šetriť na kúrení spolu s malými oknami. Okná nemali také dobré vlastnosti ako dnes, zato boli pomerne malé (žilo sa vonku, takže z hygienického hľadiska vyhovovali). Kontakt s prostredím aj v zime zabezpečoval gánok či podstrešná pavlač.
Tiež tvar strechy bol výrazne ovplyvnený prostredím: v severnejších oblastiach bola strecha prudšia, aby sa na nej nedržal sneh a nezaťažoval konštrukciu. Navyše bol štít riešený valbou, alebo doplnený polvalbou, podlomenicou (jednou alebo dvojitou), kuklou, prípadne kombináciou týchto prvkov. Okrem estetického hľadiska to zlepšovalo aerodynamiku strechy a zmenšovalo tepelné straty aj zaťaženie krovu vetrom.
Platilo známe postav dom - zasaď strom a dediny boli a mnohé stále sú doslova ponorené do zelene. Strom dominoval asi na každom dvore a záhrada bola zaplnená úžitkovými drevinami.

Druhy ľudových stavieb

• obytné
• hospodárske salaše, humná, maštale, chlievy, senníky, pivnice,...
• výrobné mlyny, hrnčiarske domy, pekárne, kováčske dielne, vyhne,...
• sakrálne kaplnky, kostoly, božie muky, zvonice,...
• verejné mosty, lávky, kompy, hate,...

Delenie podľa oblastí
Slovensko tvorí z hľadiska ľudovej architektúry styčné územie viacerých typov stavania. Na Slovensku sa používali dva ťažiskové materiály: hlina a drevo. Drevo sa používalo hlavne v severných, zalesnených častiach Slovenska, hlina skôr v južných oblastiach. Slovensko môžeme rozdeliť na 5 hlavných oblastí, z ktorých každá má množstvo podskupín a regionálnych zláštností. Hranice týchto oblastí sú však nejednoznačné a u rôznych autorov sa môžu líšiť, pretože sa prelínajú a tvoria široké styčné územia- Južne, Západné, Stredné, Severné a Severovýchodné Slovensko. Podrobnejšie uvádzame len Stredné Slovensko, do ktorého Novohradské podzámčie patrí.
Stredné Slovensko
Stredné Považie, Horná Nitra, čiastočne Turiec, severná časť Tekova, bývalá Zvolenská stolica, časť Novohradu a Západný Gemer. Používajú sa oba základné stavebné materiály - hlina i drevo. Vyskytovali sa tiež domy v tvare L, dvor do ulice bol uzavretý murovanou bránou. Stavali sa tu aj združené domy so spoločným pitvorom alebo dvorom, prípadne sa domy spájali chrbtovou stenou pod spoločnú strechu. Vznikali tak dvojdomy, prípadne štvordomy. Z dreva sa vytvárala zrubová alebo stĺpiková konštrukcia. Brvná boli najskôr nekresané, potom kresané z vnútornej a napokon z oboch strán. Škáry sa upchávali machom a hlinou a prekrývali latkami. Drevené konštrukcie sa zriedka z vnútra omietali hlinenou omietkou. Stavebným materiálom však bola i surová tehla alebo lomový kameň a vtedy sa steny spravidla omietali. V kopcovitom teréne mal dom vysokú podmurovku, keďže bol stavaný vždy kolmo na vrstevnice, aby čo najmenej bránil stekaniu vody dolu svahom. V takejto podmurovke bol priestor aj na pivnicu, ktorá bola prístupná najčastejšie z priečelia. Pivnice sa však o niečo neskôr začali stavať samostatne ako sýpky, kvôli požiarom, ktoré pomerne často sužovali dediny. V sýpke sa uskladňovali hlavne potraviny a v jej podstreší náradie, prípadne i šatstvo. Občas tiež slúžila ako núdzové bývanie. Dispozícia domu je trojpriestorová radená do hĺbky pozemku: izba - pitvor - komora. Pec s otvoreným ohniskom stála najskôr v izbe, neskôr sa presunula do pitvora, v ktorom sa jeho rozdelením premenila na čiernu kuchyňu. Komora sa častokrát zmenila na obývaciu izbu, prípadne sa nad ňou vytvorila ďalšia komora v podstreší (Dolná Orava,Čičmany). Strechy boli prevažne sedlové s došteným štítom a ostreším, prípadne i polkružím, alebo valbové. Boli kryté šindľom, slamou, neskôr pálenou krytinou. Hospodárske stavby mohli byť zrubové, ale i z kombinovaného materiálu. Stredné Slovensko malo pomerne homogénnu architektúru, môžeme tu však nájsť aj zvláštnosti, akými sú najmä maľované domy v Čičmanoch, alebo drevený poschodový banícky dom z čias nemeckej kolonizácie v oblasti Kremnice.
Vyzbrojený týmito informáciami, fotoaparátmi a bádateľskou náladou sme sa vybrali začiatkom októbra do terénu zbierať podklady na náš projekt. Z Lučenca sme odchádzali za výraznej hmly, a keď autobus dorazil do Haliče, tam už svietilo slnko. Triedna učiteľka nám povedala , že tento jav sa volá teplotná inverzia.

Našu trasu sme začali pri mapke Novohradského podzámčia


O Haliči sme si zistili: Obec Halič leží na juhozápadnom okraji Lučenskej kotliny, 8 km na SZ od Lučenca. Obec vznikla pod hradom pravdepodobne už pred 13.storočím, i keď sa písomne spomína až v 14. stor. Od 18. stor. poddanské mestečko. Okrem kaštieľa je v obci baroková budova bývalej manufaktúry na majoliku z polovice 18. stor., ďalej barokovo-klasicistická budova bývalého soľného skladu z konca 18. stor. a klasicistická budova bývalej manufaktúry na súkno zo začiatku 19. storočia.
Preskúmali sme uličky pod zámkom, kde kedysi býval pospolitý ľud.

Ako stavebný materiál ľudia používali kamene a hlinu


Objavili sme aj takúto zaujímavú vec: niektoré pôvodné domy sa v súčasnosti opravujú , ale so zachovaním pôvodného architektonického rázu. Domy slúžia na rekreačné účely alebo ako ubytovacie zariadenia pre turistov.


Do Starej Haliče sme sa vybrali pešo. Na moste ponad Tuhársky potok sme si urobili zastávku .Fotili sme si kostol, zvonicu, niektorí si to dokonca kreslili. Vtedy jeden žiak zbadal v potoku raka. Všetci sme ho z mosta pozorovali. Farebne hodne splýval s okolím.


V Starej Halič sme našli viacej starých domov, niektoré boli obývané ale niektoré už boli veľmi zničené. Všimli sme si , že obec patrí k tzv.ulicovkám, kedy sa domy stavali vedľa jednej, dnes už obyčajne hlavnej ulice.


Starohaličská drevená zvonica a kostol

Vedľa kostola sme sa vybrali poľnou cestou späť do Haliče. Tu sa nám naskytol pohľad na zámok z inej strany. Rozhodli sme sa zámok preskúmať aj bližšie. Strmými uličkami sme stúpali k nemu. Vôbec to nemali jednoduché vojaci v zbroji ak chceli dobyť takýto zámok. Viac krát sme aj oddychovali. K zámku sme sa dostali krásnou alejou. Jeseň vrcholila, kochali sme sa paletou farieb. Veru sme neodolali a začali sme sa obhadzovať lístím.


Na koniec nášho putovania a bádania sme šli do pizzérie, kde sme sa učili, ako sa v reštaurácii treba správať, objednať si u čašníka a potom aj zaplatiť. Celé to bolo proste fajn.


V závere sme prišli na to ,aké máme zaujímavé blízke okolie. Zároveň sme si uvedomili, ako ho málo poznáme. Rozprávali sme sa o možnostiach , aké prinesie tomuto regiónu rekonštrukcia haličkého zámku .Po oprave by z neho mal byť hotel, reštaurácia, galéria, welness stredisko , v parku sa sprevádzkuje člnkovanie na jazierku. Toto všetko pre túto oblasť prinesie množstvo pracovných príležitostí. Rozvoj cestovného ruchu dáva možnosť využiť práve tieto pôvodné domy, samozrejme po dôkladných opravách ,na ubytovacie kapacity pre návštevníkov regiónu.

Oblasť má mnoho krás , ktoré si návštevníci môžu pozrieť pri prechádzke po vyznačených turistických trasách . Z obce vedú značkované chodníky do zaujímavých lokalít pohoria Ostrôžky: na západ cez obec Praha na vrch Lysec 716 m - 4 1/2 h; z nej od Lentvorského mlyna odbočuje do rodiska spisovateľky B. Slančíkovej Timravy, Polichna - 2 1/2 h (celodenné podujatie). Kratšia trasa vedie na S cez Sedem chotárov 602 m k vodnej nádrži Ružiná (možnosť' vodných športov) - žitú zn. 3 h
Blízke hrady: Ozdín, Divín. Milovníci cyklotúr tu takisto majú vynikajúce rajóny. Terény sú vhodné aj na jazdu koňmi.



V škole sme materiál spracovali , vyložili aj na nástenku.
Teraz budeme pozornejšie sledovať, ako sa bude vyvíjať situácia v Novohradskom podzámčí.
Práca na tomto projekte sa nám veľmi páčila

Použitá literatúra:

• Mencl, V.: Lidová architektura v Československu. Academia Praha, 1992
• Krpelán, I: Pokračovanie rodu, úpravy objektov ľudovej architektúry. Jaga group, Bratislava 1998
• Thurzo, I.: Ľudová architektúra na Slovensku. Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava 2004
• www.sacr.sk