Osobnosti Novohradu

Božena Slančíková - Timrava

„Timrava, žena – spisovateľka, stiahla mužov z piedestálu a povedala o ženách veci ako žiadna druhá a nikto iný u nás.“ ( Alexander Matuška)

V roku 2007 si pripomíname 140. výročie narodenia spisovateľky.
Míľniky jej života:

1867 – narodila sa 2.októbra v rodine evanjelického farára v Polichne, spolu s bratom dvojčaťom Bohuslavom
1874 – 1876 – navštevovala polichniansku školu
1881 – 1882 – štvrtá meštianska škola v Banskej Bystrici
1893 - vychádza jej prvá próza „Za koho ísť“ v Slovenských novinách
1909 – zomrel Timravin otec Pavol Slančík, presťahovala sa aj s matkou k bratovi na faru do Ábelovej
1914 – 1915 – vychádzajú v Newyorskom denníku jej novely: Márnosť všetko, Veľké šťastie, Veľký majster.
Počas týchto rokov vychádzajú v Živene a Slovenských novinách i jej ďalšie novely
1919 – situácia spôsobená príchodom vojsk Maďarskej republiky rád jej znemožnila absolvovať poštársky kurz v Lučenci
1924 – prežíva životnú krízu po smrti matky, venuje sa písaniu
1945 – sťahuje sa do Lučenca k neteri Zlate Petrivaldskej
1947 – ocenená titulom národná umelkyňa
1951 – 27. novembra zomiera, 30. nov. sa so spisovateľkou rozlúčili na lučenskom cintoríne rodáci, literáti

Tvorba: poviedky a novely: Darmo, Pozde, Nemilí, Katera, Zvrchovaný čas, Ondro Karman, Bez hrdosti, U Kanátov, Strašný koniec, Ťapákovci, Skúsenosť, Ťažké položenie, Mocnár, ai. Divadelné hry: Páva, Chudobná rodina. Prekážky.

O živote a diele Timravy povedali:


Aj Timrava akoby žila dva životy. Jeden rezignovane všedný, druhý neobyčajne senzitívny, doslova nabitý trpkými okolnosťami, ktoré stáli medzi ňou a jej literárnym dielom...
(Oskár Čepan)

V diele Timravinom je mocný rytmus. Nosil ju kraj, ktorý na piaď nemá roviny. Kraj ktorého dediny hniezdka sú a cesty serpentíny.
(Štefan Krčméry)

Humorom sa Timrava poisťuje pred moralizovaním a sentimentalizmom...
(Marcela Mikulová)

Timrava je zriedka deklaratívna, nemá priame vyhlásenia, má len obraz života
(Alexander Matuška)

Slovenská literatúra po Timrave bude mať vzácne dedičstvo v tých originálnych, samorastlých typoch slovenských ľudí, ktoré jej tvorbou nabraté sú zo slovenskej dediny. Druhé dedičstvo bude vo zvláštnom realizme jej tvorby...
(Jozef Škultéty)


(Lit.: P. Petrus: Timrava – Trpké ovocie z novohradskej planiny)